-> V edícii Medailérskeho klubu vyšla v roku 2023 táto medaila
– Marián Polonský, 80 rokov
Medailérsky klub, o.z. si touto pamätnou medailou uctil 80. výročie narodenia významného slovenského umelca – sochára, medailéra, keramika, filozofa
akad. sochár MARIÁN POLONSKÝ (*23.8.1943, Hubina, okr. Piešťany) 
-> Popis medaily
-> medailu je možné získať na e-maily, našich sociálnych médiách alebo na NumisDeal, Aukro, Burza mincí, ebay, Catawiki, Bazoš
– Umelecká realizácia modelu kremnický medailér Štefan Novotný (1954), iniciátor, ideový návrh a konzultácie Peter Kočvara (1977), Medailérsky klub, o.z..
– razba Mincovňa Kremnica 
, š.p. , 2023
Vlisovaný nápis na hrane hore “MINCOVŇA KREMNICA”, naľavo “
MEDAILÉRSKY KLUB” a dole # číslovanie medaily, značka mincovne a vročenie 2023.
Verzia 82 mm so zaoblenou hranou (Ag ~80 mm) (číslované # 1-20):
– patinovaný tombak 20 ks (leštená hrana),
– patinovaný postriebrený tombak 20 ks (pozlátená hrana),
– patinovaná meď Cu 20 ks (leštená hrana),
– patinované striebro Ag 999 20 ks (leštená hrana)
Z toho 10 ks v kompletnej sade so všetkými 4 vyhotoveniami.
– hmotnosť vzhľadom na ručne obrábanú zaoblenú hranu u jednotlivých kusov kolíše ~320 g, Ag ~360 g, hrúbka hrany ~6 mm
82 mm verzia so zaoblenou hranou uložená v ručne vyrobenej kazete (Ag tmavo-modrá okrúhla teľacia koža so striebornou potlačou; v štvorcovej koženkovej kazete tombak (hnedá so zlatou potlačou), postriebrená (modrá so striebornou potlačou) a Cu (bordová so zlatou potlačou))
Patinovaný tombak MS90 (17 sek.):
Verzia 80 mm s rovnou hranou (číslované # 21-40):
– patinovaný tombak 20 ks,
– patinovaný postriebrený tombak 20 ks
– hmotnosť ~360 g, hrúbka hrany ~8 mm
Uložené v bežnej etue so samolepkou s logom
-> Popis medaily:
Medailérsky klub, o.z. si touto pamätnou medailou uctil 80. výročie narodenia významného slovenského umelca – sochára, medailéra, keramika, filozofa
akad. sochár MARIÁN POLONSKÝ (*23.8.1943, Hubina, okr. Piešťany)
“Medaila, komorné sochárske dielko, na pohľad i pohladenie”
Romantik a trochu fantasta, výmyselník a bájkar, smiešno-smutný ironik a ľahkovážny skeptik, meditujúci filozof a básnik, pútavý rozprávač, posledný malokarpatský pokračovateľ a dedič antiky, dostal do daru okrem daru hmatu a daru reči aj dar videnia. Medaily a plakety Mariána Polonského, „sochy do dlane“, lákajú k dotykom očí a rúk, lákajú vidieť.
Autor vyše 70 razených medailí, ešte väčšieho počtu liatych medailí, množstva bronzových plastík, pamätných reliéfnych tabúľ na významných miestach (Rím, Ravenna, Benátky, Ellwangen), keramických diel, vychádza z odkazu cyrilo-metodských, veľkomoravských, kresťanských, ale i antických a renesančných tradícií.
– 1962-1969 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (profesori Alexander Trizuljak, Fraňo Štefunko a Rudolf Pribiš), ateliér reliéfneho sochárstva, 1971-1974 odborný asistent prof. Jána Kulicha.
– Cena Fondu výtvarných umení 2019 za celoživotné dielo, cena Konferencie biskupov Slovenska, Mimoriadna cena Matice slovenskej 2023, cena nadácie Pro Patria 2024, atď.; svetové medailérske kongresy FIDEM.
Medaila vyniká zaoblenou hranou, postriebrený tombak zlátenou hranou, spolu s ktorou dosahuje Ø ~82 mm. Výroba si vyžiadala osobitý a náročný inovatívny technologický postup, čím preukázala Mincovňa Kremnica so svojou vyše 500-ročnou históriou výroby medailí opäť svoje popredné svetové miesto. Toto nezvyčajné zadanie sa podarilo realizovať vďaka mimoriadnemu úsiliu a schopnostiam pracovníkov mincovne na čele s technológom Ing. Tomášom Turošíkom. Medaila má stredne vysoký reliéf portrétu a vyváženou kompozíciou a zmyslom pre detail tu zúročil autor medaily svoje dlhoročné portrétne umelecké schopnosti a skúsenosti.
Štefan Novotný (1954), významný kremnický medailér, Stredná umeleckopriemyselná škola v Kremnici, odbor plošného a plastického rytia kovov (1974), 1974-2016 výtvarný ateliér Mincovňa Kremnica, odroku 2010 niekoľko rokov ako jeho vedúci, neskôr sa osamostatnil. Autor množstva pamätných a zberateľských mincí a medailí, člen Združenia medailérov Slovenska (ZMS/SAMS), účastník mnohých výstav medailí doma i v zahraničí, ako aj svetových medailérskych kongresov a výstav FIDEM.)
Averzu medaily dominuje portrét, v ľavej spodnej štvrtine v kruhopise sa nachádza nápis SCULPTOR MARIÁN POLONSKÝ, medzi nápisom a portrétom je umiestnený nápis v staroslovienčine 
(fonetický prepis nasliedie), zapísaný v najstaršom slovanskom písme hlaholike, vo význame dedičstvo v zmysle duchovného odkazu predkov, tradície, na ktoré Polonský prostredníctvom svojho diela nadväzuje a zároveň ho odovzdáva ďalším generáciám, byť hodným nasledovania v práci, myslení, v ideách. Nápis orientovaný zdola nahor je umiestnený v naznačenom kruhopise fragmentu mozaiky, z tzv. bojnianskych plakiet (plakety z Bojnej) a symbolizuje premostenie od minulosti po súčasnosť.
Medené, pozlátené plakety s priemerom od 13 do 15 cm objavené na hradisku Bojná I. – Valy s kresťanskou symbolikou pravdepodobne tvorili výzdobu prenosného oltára z prelomu 8. a 9. storočia, patria medzi najvýznamnejšie objavy veľkomoravského umenia 9. storočia (nájdené a odovzdané detektoristom), bol tu tiež objavený prvý nájdený bronzový zvon na území Veľkej Moravy či množstvo drahých artefaktov so znakom kríža ukazujúce na mimoriadne majetných kresťanov, ktorí bohatli z ryžovania zlata a obchodu s otrokmi. Bojná bolo významné veľkomoravské centrum, najväčšie veľkomoravské hradisko na území Slovenska, rozsiahla aglomerácia, obrovský komplex hradísk a opevnení s doteraz objavenými 5 lokalitami, pochádzajúce ešte z doby bronzovej a z doby laténskej, využívané aj v dobe veľkomoravskej a rozmach mohol súvisieť s ťažbou a prospekciou železa a zlata v Považskom Inovci, spojením z Ponitria na Považie a zároveň mal aj chrániť Nitriansko. Mohutné hradisko Valy je jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline, o jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh a ďalších predmetov, ktoré mohli zrejme nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny.
Lokalita Bojná sa nachádza približne 10 km od veľkomoravského opevnenia Ducové-Kostolec (Národná kultúrna pamiatka, slovanské osídlenie z 9. – 10. stor., rotunda z Ducového je najlepšie zachovanou stavbou z územia Veľkej Moravy), nad obcou Hubina, rodiskom Polonského a spolu s ďalším hradiskom z doby halštatskej Úhrad (686 m.n.m.) nad obcou Podhradie s Topoľčianskym hradom tvoria akýsi pomyslený trojuholník so stranami 10 km v masíve Považského Inovca, ktorý je plný predveľkomoravských a veľkomoravských pamiatok a v ktorom sa vyníma nápadná dominanta južnej časti tohto pohoria vrch Marhát (748 m.n.m.) v katastrálnom území obce Hubina, ktorého názov pravdepodobne súvisí s etnickým názvom obyvateľov Veľkej Moravy, ktorých vo svojej dobe Frankovia označovali ako Merharii alebo Merehari (odvodené od rieky Morava – Maraha), známky osídlenia sa však aj tu datujú až do mladšej doby kamennej, kedy na Marháte existovalo opevnené hradisko. Všetky lokality sú navzájom ľahko dosiahnuteľné v krátkom časovom intervale, boli spojené mnohými komunikáciami, predstavujúce spojenie medzi Ponitrím a Považím.
Nápis v staroslovienčine vznikol vďaka odborným vedeckým pracovníkom: prof. Pavol Žigo (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV), prof. Peter Žeňuch (Slavistický ústav Jána Stanislava SAV), ďalej doc. Elena Krejčová (Ústav slavistiky Filozofické fakulty Masarykovy univerzity, Brno) a ThDr. Vladimír Kocvár (Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove).
Nad nápisom sa nachádza lipová vetvička ako symbol Slovanstva a Bratislavský hrad v siluete. Nad hradom je v hlaholike zapísané písmeno 
(foneticky S), ktoré je zároveň znakom pre slovo a Polonský ho často využíva vo svojom diele.
Napravo od portrétu na pravom okraji medaily je umiestená charakteristická signatúra Polonského s rokom jeho narodenia; tak aj zvykne označovať datovanie vzniku svojich diel.
Signatúra autora medaily NOVOTNÝ 2023 sa nachádza v pravej dolnej časti medaily.
Reverz medaily tvorí bohatá výtvarná kompozícia poukazujúca prostredníctvom výjavov z Polonského diela na jeho životný príbeh, s centrálnym prvkom stromom, ktorého kmeň odkazuje na Polonského charakteristický zakrútený antický stĺp z ikonického diela „Krajina s odpočívajúcim stĺpom“ (liata plaketa, 1988). Tento strom prýšti z keramickej misy/taniera, symbolizujúcej Polonského určujúce umelecké počiatky a obdobie, kedy sa už od štúdií venoval hlavne keramickej tvorbe vo svojom ateliéri v Modre až do začiatku 90-tych rokov. Samotný Polonský je tu symbolicky znázornený ako tento strom, pod jeho krídlami sa v korune nachádza jeho rodinné hniezdo so ženou Soňou, ktorá bola architektka a ich spoločnými deťmi Marínou a Tomášom, ktorý je sám maliarom a sochárom pôsobiacim v otcovom modrianskom ateliéri.
V keramickej mise pláva dunajská vodná víla spolu so svojimi nemými spoločníčkami rybami, tie dunajské víly mali dobré srdce, už viackrát zachránili život topiacim sa ľuďom, mnohé sa však zaľúbili do bratislavských mužov, ktorí boli vždy pracovití a fešní, avšak keď sa víla zaľúbi do smrteľníka, už nikdy sa pred ňou hladina Dunaja neotvorí, stane sa obyčajným človekom a príde o svoje schopnosti. Keďže nikto žiadnu už nejaký ten rok nezazrel, hovorí sa, že za zánikom bratislavských víl je láska.
Po pravom okraji nad rybami sú vyobrazené plody zeme, úroda (razená medaila Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 1996, liata medaila Úroda, 1988).
Polonský vo svojich dielach často znázorňuje vtákov (napr. Ab ovo ad ovo, 1992, 120 mm, reverz medaily pre British Art Medal Society), sám je oduševneným amatérskym ornitológom, keďže vtáci sú nám ľuďom v mnohom tak podobní, či už svojou povahou, družnosťou alebo túžbou po slobode, voľne si poletovať. Napravo hore je plodiaci figovník s charakteristickými figovými listami, Polonským často zobrazovaným prvkom a ním samotným obľúbeným pestovaným a rozširovaným stromom, ktorý rástol už v rajskej záhrade a ktorého plody boli podľa Starého zákona tým zakázaným ovocím stromu poznania dobra a zla, figovníkovým listom sa zakryli Adam a Eva po jeho zjedení a figa je tiež symbolom ženskej sexuality.
V hornej časti medaily sú štyri mladé ženské postavy inšpirované štvorfigúrovou kompozíciou, štyri múzy, ochrankyne alebo opatrovateľky (razená medaila 100 rokov Lekárskej fakulty univerzity Komenského v Bratislave, 2019, 100 mm, Mincovňa Kremnica, medaila sa zúčastnila XXXVI. svetového medailérskeho kongresu a výstavy FIDEM 2020, resp. 2021, Tokio, Japonsko).
Naľavo hore sú naznačené antické stavby, reprezentujúce základy našej civilizácie a slovenský dvojkríž, tu tvoriaci mužskú polopostavu ako symbol živej súčasnosti. Pod nimi sa po ľavej strane týči mohutná architektúra, poukazujúca na bronzové komorné plastiky, tzv. architektúry, charakteristické pre Polonského tvorbu neskoršieho obdobia, nadčasové a rovnako ako jeho keramická tvorba opäť unikátne svojim umeleckým prínosom, poskladané z rôznych antických a stredovekých chrámových prvkov, postáv či vínnych a figových listov (napr. Pocta Notre Dame, 1550 mm, 2020 či Dom matky syna staviteľa, 600 mm, 2021) a umiestnené na dôkladne vyberaných a opracovaných ozdobných kameňoch ako podstavcoch, tvoriacich spolu dokonalú súhru dvoch trvácich sochárskych prvkov bronzu a kameňa.
Naľavo od architektúry je antický stĺp so sediacim vtákom a olivovou ratolesťou ako symbolom mieru a priateľstva, charakterizujúce Polonského.
Na úpätí architektúry je tu znázornený portrét Polonského, opäť s telom vtáka, naľavo od neho smutné vŕby.
Na ploche nižšie je logo s nápisom , ktorého spoluzakladateľom bol v roku 1982, ako aj pri jeho obnovení v 2022 tiež Marián Polonský.
Na okraji keramickej misy na úplnom spodnom okraji reverzu medaily je charakteristický, ozdobný podpis majstra Marián Polonský.
-> Diplomy, letáky či certifikáty tlačíme na ekologickom, FSC® certifikovanom, CO2/uhlíkovo neutrálnom, na z 30 % recyklovanom, papieri, vyrobenom výhradne energiou z veterných elektrární
-> medaily je možné získať na e-maily, našich sociálnych médiách alebo na NumisDeal, Aukro, Burza mincí, ebay, Catawiki, Bazoš
