Medailérstvo na Slovensku má vyše 500 ročnú tradíciu (prelom 15. a 16. storočia), pričom moderná medaila vznikla už počas renesancie v severnom Taliansku (Pisanello (Antonio di Puccio Pisano): Johannes VIII. Palaiologos, 1438), odkiaľ sa cez Alpy dostala na územie dnešného Slovenska do Kremnice (Kremnitz, Körmöcbánya – KB) ako mincového mesta. Zo začiatku zobrazovali biblické výjavy či panovníkov, významné a majetné osoby alebo slúžili ako talizmany ako svätojurajovské medaily. Za prvé medailové razby možno považovať kremnické poltoliare/guldinery, ktoré majú rozmanité hmotnosti a neslúžili ako platidlo. Potom to boli aj medaily pripomínajúce významné udalosti ako vojenské úspechy či životné udalosti alebo rôzne propagačné medaily. Kremnická mincovňa má teda bohatú históriu nielen mincovníctva, ale aj medailérstva a právom môžeme byť hrdí na toto kultúrne dedičstvo, ktoré dodnes udržiava a rozvíja štátny podnik Mincovňa Kremnica a šíri tak dobré meno a vysokú kultúrnu, umeleckú a remeselnú úroveň Slovenska vo svete. Medailérska výroba je prestížnou záležitosťou, napokon medaily s veľkým priemerom a výškou reliéfu dokážu v Európe vyrábať len najväčšie a najstaršie mincovne ako Mincovňa Kremnica či viedenská mincovňa MÜNZE ÖSTERREICH AG, parížska mincovňa Monnaie de Paris alebo mincovne v portugalskom Lisabone. Dobré meno medailérskej výroby na Slovensku ale robia aj súkromní výrobcovia.Novodobé slovenské medailérstvo – vychádza sprostredkovane z odkazu francúzskeho medailérstva prelomu 19. a 20. storočia, kde bola medaila doslova módnou záležitosťou a s obrovským množstvom mimoriadne kvalitných medailérov. Stadiaľ si doniesol skúsenosti prof. Otakar Španiel, ktorý v roku 1901 absolvoval medailérsku školu viedenskej Akadémie u profesora Josefa Tautenhayna, v rokoch 1902 až 1904 pokračoval v štúdiu na pražskej Akademii výtvarných umění (AVU) v Prahe pod vedením J. V. Myslbeka (1848-1922), ktorý bol najvýznamnejší český sochár na prelome 19. a 20. storočia, predstaviteľ monumentálneho realizmu a zakladateľ novodobého českého sochárstva. O. Španiel svoje výtvarné vzdelanie zavŕšil v Paríži, ktorý sa stal rozhodujúcim pre vytváranie jeho osobitého štýlu. Na Akadémii výtvarných umení (AVU) vychoval množstvo rytcov a medailérov, ako 1922-1935 Anton Hám (1899 Kremnica-1865 Kremnica), ktorý pracoval ako rytec a medailér v Mincovni Kremnica v rokoch 1919-1955, od 1925 ako vedúci ateliéru, či 1933-37 Andrej Peter (1912-2003), ktorý pracoval ako medailér v Mincovni Kremnica v rokoch 1937-1978, od 1952 ako vedúci ateliéru, ďalej 1935-1937 a 1945 prof. Rudolf Pribiš (1913-1984), ktorý od 1950 vyučoval na VŠVÚ v Bratislave, kde bol od roku 1958 profesorom a vychoval celú generáciu slovenských medailérov 20. storočia až súčasnosti a 1946-1951-1954 prof. Ján Kulich (1930-2015), tiež vyučoval od 1954 na VŠVÚ v Bratislave, kde bol od roku 1972 profesorom a tiež vychoval množstvo súčasných medailérov. Spomenúť treba ale aj vynikajúcich rytcov, často zároveň aj medailérov a odborný výrobný personál disponujúci vysokou úrovňou remeselného umenia a skúseností.